PRÍEH TISÍC A JEDNEJ NOCI NA RUŽBAŠSKÝ Spôsob… ALEBO AKO SA U NÁS KONALA KRÁĽOVSKÁ SVADBA.

Dnes nastal čas, keď sa konečne môžem s vami podeliť o výsledky mojej dlhoročnej práce. Predchádzali tomu výskumy, telefonáty, korešpondencia aj stretnutie  s historikmi i s dosiaľ žijúcimi potomkami Zamoyských. Dúfam, že vás tento článok zaujme. Čo by nie? Veď Vyšné Ružbachy boli v septembri 1923 strediskom mimoriadneho stretnutia talianskej, španielskej, francúzskej, rakúskej a poľskej šľachty. Ale poďme pekne po poriadku…

Celý tento príbeh začal po prvej svetovej vojne, keď sa sestry princezné Maria-Antoinetta de Bourbon princezná Dvoch Sicílii a Mária- Karolina grófka Zamoyska dohodli, že zosobášia svoje deti. Ženíchom sa mal stať Renièr de Bourbon princ Dvoch Sicílii (vnuk posledného “Dvoj-Sicílskeho” kráľa Ferdinanda II) a šťastnou nevestou grófka Mária Karolina. Bola to najmladšia, a vraj najelegantnejšia dcéra grófky Zámoyskej.

Ako sa to bežne robievalo v zámožných rodinách, za dejisko svadby sa vybralo bydlisko nevesty. Rodina Zámoyska vlastnila v tomto období viacero panstiev, ale vzhľadom na obľubu kúpeľných miest, sa rozhodli pre Vyšné Ružbachy. Od začiatku bolo všetkým jasne, že to bude jedinečná a veľkolepá udalosť. Predchádzali preto tomu obrovské prípravy. Počnúc kostolom, pre ktorý Andrej Zamoyski objednal oltár u slávneho výrobcu oltárov Ferdinanda Prinotha  v St.Ulrich-Groden v Tirolsku a končiac kúpeľmi, kde sa vo veľkom bielilo, obnovovalo a sadilo.

Po vybavení pápežského dišpenzu bol dátum svadby stanovený na 12.septembra 1923,  desať dní pred 27. narodeninami nevesty. Zaujímavosťou je, že sa svadba konala v stredu, čo pred tým nebolo až také výnimočné.

Výber duchovného, ktorý mal spojiť tieto dva životy bol veľmi dôležitý. Natískalo sa iba jediné meno. Preto, s veľkou úľavou Andrej Zamoyski prijal kladnú odpoveď od niekdajšieho preceptora svojich detí. Nebol nim nikto iný ako prvý slovensky banskobystricky biskup Jeho Eminencia Mons. Marián Blaha. Je veľká škoda, že sa o tejto osobnosti nehovorí, koľko by si možno zaslúžila. Tento biskup bol od roku 1921 o. i. predsedom Spolku  sv. Vojtecha a neskôr, od roku 1926 predsedom Matice Slovenskej. A najzaujímavejšie pre nás je, že v rokoch 1893 až 1895 prežil dva krásne roky v našej farnosti ako kaplán, ale ešte pod menom Jakub Marián Blcha.

Na aristokratickú svadbu pricestovalo okolo 80 významných hostí z celej Európy. Nechýbali talianskí, francúzski, španielski, rakúski a poľskí princovia a princezné ale aj grófi, vojvodovia a kňažné. Hostia boli ubytovaní po celom okolí Vyšných Ružbách- v kaštieli na Ľubovnianskom hrade, v Ruzbašskom kaštieli ale aj v kúpeľných budovách. Samotná nevesta bola ubytovaná vo vile Karolíne pri jazierku Kráter.

Po dlhých prípravách konečne nastal svadobný deň. Počasie im žičilo, bolo krásne slnečno.  Svadobní hostia sa začali schádzať pred vilou Karolínou od samého rána. Nálada bola dobrá a familiárna. Hrala cigánska hudba. Medzi urodzených hostí sa zamiešali Ružbašania odetí v najkrajších krojoch. Dievky, ktoré na to mali, si dokonca navliekli biele pančucháče- na tu dobu to bol  hotový luxus. Svadba bola zachytená známym kežmarským fotografom rumunského pôvodu – Emilom Moravtzom.

K vile Karolíne sa postupne pristavovali autá a koče. Do prvého auta nasadla princezná Mária- Karolína grófka Zámoyska so svojou dcérou. Nevesta bola odetá vo veľmi módnych bielych šatách s dlhým čipkovaným závojom, ktorý jej pokrýval celú hlavu. Svadobnú kyticu tvorilo 7 bielych ruží so zeleňou a stuhami.

Ako druhý koč šiel ťahaný záprahom arabských čistokrvníkov. Doň nasadli princezná Mária- Antoinetta so svojim synom oblečeným v husárskej uniforme. Za nimi nasledovali ďalšie vozidlá.

Pri príchode pred kostol sa svadobný sprievod len s ťažkosťami dostal pred vchod. Každý chcel vidieť tých vzácnych hostí. Dav sa tlačil nielen na ceste, ale aj na múrikoch a stĺpikoch. Asi si viete predstaviť ten pohľad, keď sa zvedavé “čotky” štverajú na múrik a nedávajú si vôbec pozor, čí im náhodou nie je vidieť pod “kýdeľ”, ale odbočujem…

Svedkami svadby boli Jeho výsosť Alfons XIII., španielsky kráľ v zastúpení Ferdinandom de Bourbon (ženíchov brat) a Alfons de Bourbon (brat budúcej manželky Jana Zamoyskeho Isabelly de Bourbon). Za zmienku stojí aj to, že svadba bola posledným šťastným okamihom pre španielskych princov. Deň nato bola v ich vlasti zvrhnutá koruna.

Po sobášnom obrade sa hostia premiestnili do Reštaurácie pri jazierku Kráter. Bola nádherne vyzdobená nielen z vnútra ale aj z vonka. Svadobných hostí obsluhovali traja čašníci a dve servírky pravdepodobne zamestnané zo zahraničia špeciálne pre túto príležitosť. Všetok personál bol odetí do najmodernejších oblekov a šiat. Svadobné stoly boli usporiadané do U-čka a za mladomanželskou tabuľou boli zavesené a vyzdobené erby Zámoyských a De Bourbonovcov.

Traduje sa tiež, že na tejto svadbe sa spoznal ďalší budúci kráľovský pár- Ján Zamoyski a Isabella de Bourbon. Dovoľujem si však spochybniť, že to bolo u nás, keďže na svadobných fotografiách nie je Isabellu nikde vidieť a ani dosial žijúci potomkovia Zámoyskych mi jej účasť na svadbe nepotvrdili. Taktiež sa domnievam, že ak by na svadbu prišiel ženíchov brat Don Carlos (následník španielskeho trónu) s dcérou Isabellou, tak by sa o tom určíte písalo v zahraničnej tlači. A tu mám z toho obdobia značne prejdenú. Skôr som názoru, že sa títo dvaja ľudia stretli niekde pri zásnubách, alebo iných oslavách tykajúcich sa svadby vo Francúzsku.

Ale…ako rada by som sa mýlila ! Veď ich zoznámenie patrí medzi jednu z najkrajších a najromantickejších legiend lásky „na prvý pohľad“ v našom okolí.

Nech je to ako chce, máme byť na čo hrdí!

AUTOR: Katarina Chapuis (rodené Šutorová)