„FASENGY A VJEĽKA NOC“
Ako kedysi vyzerali fašiangy a veľkonočné sviatky na dedine, si môžeme už len predstavovať práve v tejto dobe, často z rozprávania našich starých či prastarých mám. Aby som si aj ja viac obohatila svoje informácie, pýtala som sa na zvyky a tradície v Ružbachoch mojej babky Margity… „zabijali še švine, tancuvalo še i zabavjalo a na koncu fasengof še pjekli pankusky, no i bylo vesolo!…“
V deň pred popolcovou stredou sa pochovávala basa. Pre ľudí to znamenalo koniec zábav, tancovačiek, veselosti, ale zároveň to bol začiatok príprav na 40-dňový pôst, v ktorom si ľudia dávali predsavzatia, zriekali sa obľúbených vecí alebo činností ako prejav, že Ježiš za nás trpel a zomrel na kríži…
Názov popolcová streda sa používa preto, lebo čelá ľudí sa značia popolom. Je to starý obrad, ktorý Cirkev používa od stredoveku. Prach – popol, ktorým sa posýpa hlava veriacich, vyjadruje krehkosť a prchavosť všetkého, čo existuje. Stačí aj ten najslabší závan vetra a roznesie ho na široko – ďaleko. Symbolizuje to, že máme pamätať na smrť. Ako bolo raz povedané a napísané, „…prach si a na prach sa obrátiš…“ (Gn 3, 19).
Ježišovmu zmŕtvychvstaniu predchádzalo Veľkonočné trojdnie – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota.
Veľkonočná nedeľa: je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pretože sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. V tento deň sa ľudia ešte dodnes schádzajú v Božom chráme, kde sa svätia veľkonočné pokrmy ako chlieb, soľ, šunka, klobásy, vajíčka a samozrejme nesmel chýbať ani veľkonočný baránok.
Na veľkonočný pondelok sa chodilo oblievať dievčatá. Táto tradícia sa zachováva dodnes. Mládenci oblečený v krojoch dostali bohatú odmenu v podobe domácej pálenky a chutných koláčov…
Andrea Bajnóczyová
