Carolina Zámoyská- vojvodkyňa DE CASTRO

Tu si môžete prečítať preklad článku, ktorý vyšiel vo vydaní časopisu Histoire- Point de vue vo Francúzsku. Napísala ho najmladšia vnučka Caroliny Zamojskej Anne de Bourbon. Sami môžete posúdiť, že sa o dedinke Vyšné Ružbachy vďaka kráľovskej svadbe spred skoro 100 rokov píše aj dnes.

Príjemné čítanie.

CAROLINA ZAMOYSKA VOJVODKYŇA DE CASTRO

Spomienky spisovateľky Anne de Bourbon na starú mamu Carolinu Zamoysku, vojvodkyňu de Castro- manželku a matku následníkov trónu Dvoch Sicílii.

Moja stará mama bola vysoká a vždy elegantná dáma so silným poľským prízvukom. S neuveriteľnou ľahkosťou rozprávala siedmimi jazykmi, ale zlostila sa výlučné v poľštine. Narodila sa 22. septembra 1896 v Krakove. Rodičmi neboli nikto iný ako gróf Andrej Zamoyski, potomok významnej starovekej poľskej rodiny, a princezná Mária- Carolina de Bourbon. Moja prastará mama bola taktiež moja prastará teta. (Carolinina mama a Carolinina svokra boli sestry pozn. redakcie).

Mala som veľmi šťastné detstvo sprevádzané rôznymi historkami (určíte aj prikrášlenými) o báloch, recepciách a hlavne poľovačkách na vlka v meste  Zamosc. Mesto Zamosc bolo založené v XVI. storočí naším predkom Janom Zamojskym, ktorý mal prívlastok „človeka, ktorý odmietol byť kráľom“.

Carollina sa vydala v roku 1923 vo Vyšných Ružbachoch za svojho bratranca Réniera de Bourbon, vojvoda de Castro, za môjho starého otca. Po svadbe sa spoločne presťahovali na zámok Saint- Sauveur vo Francúzsku. Aj po odchode z rodnej krajiny bola moja stará mama v úzkom spojení so svojimi rodičmi a po ruskej invázii sa im snažila vybaviť cestovné víza. Bola oporou celej rodiny.

Bola  výnimočným človekom. Keď sme boli malí, tak sme za ňou chodili skoro každý deň. Vždy si pre nás niečo pripravila. Hry, schovávačky, pikniky… Raz dokonca odoslala všetkým na okolí (čo niečo znamenali) krásne pozvánky na narodeninovú party. Avšak nenapísala, kto bude oslavovať. V spomínaný deň sa roztvorili dvere a do sály vošla moja stará mama so svojim obľúbeným somárikom. Keby ste videli tie tváre hostí…

Stará mama brávala mňa a moju sestru Béatrice každý rok na výlet do Benátok. Tradične si pri Veľkom kanále dala dole rukavičky, aby mohla prstami zapískať na voľného gondoliera. Keď sme sa s ňou prechádzali, tak nám stále vravela, aby sme si predstavovali životné osudy okoloidúcich. Bolo neuveriteľné, akú mala fantáziu. Aj vďaka nej sa teraz venujem písaniu osudov. Ak stretla niekoho sympatického, alebo nebodaj hladného, tak neváhala a pozvala ho domov. Ak stretla počas vianočných sviatkov opustených ľudí, tak vždy skončili u nej pri štedrovečernom stole.

Jej extravagantnosť nevylučovala zodpovednosť. Keď sa jej manžel stal následníkom trónu dvoch panstiev na Sicílii, zodpovedne si plnila svoje úradné povinnosti. K ľuďom bola vždy rovnocenná a priateľská.

Vždy nám vštepovala tieto ľudské múdrosti: „Neber ľudí podľa postavenia, ale podľa toho, akí sú!“ a „Nerob druhým to, to čo nechceš, aby iní robili tebe“. Moja stará mama bola silne veriaca, múdra, zábavná, milá, jednoduchá, ale vždy distingvovaná. Proste veľká dáma, akú v dnešnej dobe už len ťažko nájdete.

Anne de Bourbon

 Z originálu preložila Katarína Chapuis Šutorová