Kroje s láskou vyšívané… RUŽBAŠSKÝ KROJ
Tradícia nosenia krojov v našej dedinke je veľmi dlhá. Nebolo to len oblečenie, bol to tiež prostriedok na vyjadrenie vlastnej kreativity a spoločenského statusu. Hovorí sa že, naše ružbašské kroje boli najkrajšie. Pri výrobe krojov čerpali predkovia inšpiráciu hlavne z prírody, používali ľan, ktorý si vypestovali na poliach a ovčiu vlnu.
Nosili sa kroje bežné ale aj sviatočné, ktoré vynikali svojou rozmanitosťou a pestrosťou. Poďme sa teda pozrieť aké boli…
Ženský kroj tvoril spodný odev, teda hrubá ľanová košeľa – spodnica, na nej bolo biele oplecko, ktoré bolo vždy nariasené do okrúhleho výstrihu s naberanými rukávmi. Dievčatá mali zvyčajne pestrofarebnú výšivku vpredu pod hrdlom. Rukávy, ozdobené pásikom výšivky, boli ukončené jemným volánikom s čipkou. Bežné dni nosievali ženy lajblík z pestrého flanelu, sviatočný kroj sa však vyznačoval lajblíkom z brokátu alebo vyšívaného zamatu. Skladaná tmavá sukňa (kydle) bola vyzdobená kvetinovými vzormi s modrotlačou. Nechýbala ani bohato vyšívaná čierna lesklá zástera obrúbená čiernou čipkou (fartuh, ale ako pracovnú používali zásteru nazvanú šurc). Žiadna žena si nezabudla pripnúť čierne koráliky – pačorky a pestrofarebné stuhy, ktoré boli uviazané na mašľu, splývajúce pozdĺž chrbta – snorečka cez pačorky preložená.
Mladé dievčiny si zdobili svoje hlávky odkonkou vždy pri slávnostiach. Išlo o širší pásik poskladaný z pestrých korálikov – symbol venčeka. Zakončený bol štyrmi širšími farebne vyšívanými stuhami. Na temene hlavy mali vinec, čiže malú korunku z kvietkov.
Keď sa mladé dievča vydalo, svoju odkonku nahradila čepcom, ktorý bol uháčkovaný z tmavej priadze a zdobený krížikovou výšivkou s kvetinovým motívom aj so šatkou (hústkou) pekne uviazanou na kaplnku.
Na Veľkú noc a Vianoce si ženy v prvý deň obliekli modrú sukňu a bielu zásteru. V zimných mesiacoch nosili ženy krátky lesklý čierny kabátik a obrusek, ktorý bol tkaný z ľanovej priadze a červeného pamuku na krosnách. Staršie ženy zvykli nosiť kosuľu s dlhým rukávom, ktorý bol ozdobený manžetou. Obliekali si tiež vist – lajblík tuho podšitý hrubým plátnom, ktorý zdobili našité stužky.
Žiadnemu mužovi nechýbal klobúk (kapielus) alebo baranica. Mládenci si ho zvykli ozdobiť širšou červenou vyšívanou stuhou s pierkom. Starší muži nosievali biely serdacek z baranej kožušinky, ktorý bol ozdobený ornamentmi z červenej kože a výšivkami, navrch ešte guňu a na hlavu baranicu. Mužská vesta mala krásne zdobenie výšivkami, stužkami a mosadznými gombíkmi. Jednoduchú ľanovú košeľu, nosili muži s dlhým rukávom, ktorý bol na pleciach a zápästí naberaný, zvyčajne so širšou manžetou z červeno-bielej tkaniny. Košeľu si viazali bielou šnúrkou. Širšia čierna viazanka sa nazývala halstuk, bola ozdobená na konci farebnou výšivkou. Na spodný odev z ľanu si obliekali hološne, išlo o súkenné nohavice prírodnej farby. Na nohách nosili krpce alebo čižmy. Ľanové plátno používali na ovinutie chodidiel a palicu – bakuľu do ruky.
Názvy jednotlivých častí kroja v goralskom nárečí:
groté babské – ženský kroj;
tkónka – ozdoba na hlave z perál;
vinec – ozdoba na strede hlavy;
snorky – stužky;
kosuľa – oplecká;
kecky – stužky na pleci;
ľajbik/lajblík – vesta;
kydeľ – sukňa;
vist – zdobená vesta;
fartuch/fartuh – zástera;
boté – čižmy kožené;
hustecka – šatka;
obrusek – pokrývka na hlavu s červeným vzorom, doma tkaná;
groté hlopské – mužský kroj;
kapielus – klobúk;
kosuľa – košeľa;
hološne – nohavice súkenné;
ľajbik/ľajblík – vesta bez rukávov, bohato zdobená farebnými šnúrkami, stužkami a mosadznými gombíkmi;
hoľstuk/halstuk – čierny vyšívaný šál/viazanka na krk;
serdacek – kožuštek bez rukávov;
guňa – súkenný kabát;
serdak – kožuch;
piorko a snorka – ozdoba na klobúk;
boté – čižmy kožené;
krbce – stará obuv, krpce.
Kroje spolu s ľudovou slovesnosťou (piesňami, povesťami, tradovanými rozprávkami…) ostávajú jedným z mála dedičstiev po našich predkoch. Keď naše tradície a zvyky nezabudneme a uchováme ich aj pre budúce generácie, bude to gesto láskavosti k tým, ktorí tu boli pred nami.
AUTOR: Mgr. Lucia Dudžiková
Zdroje a použitá literatúra:
Potočná, E. a kol. 2007. Kúpeľná obec Vyšné Ružbachy. 1. vyd. Poprad: Nakladateľstvo Region Poprad, s. r. o. ISBN 80-969344-4-9.
Štátny archív v Starej Ľubovni, Obecná kronika Vyšných Ružbách 1934 – 1961.